"Chlapec, ty si dobrý, páči sa mi ako hráš" - Breeth v rozhovore pre event Paradog

...väčšina z nás tak začínala. Ja som začínal spolu s Bencom v podniku Tatra. Vtedy žiadna elektronická scéna neexistovala. Boli cluby Capone, Night club a Boccaccio, v ktorých sa hralo disco. Hudbu v tej dobe tvoril hlavne dancefloor, ktorý bol v tej dobe mienkotvorným tanečným štýlom. Mnohí Dj-i sa i dnes neradi priznávajú, že boli doby, kedy museli hrať komerčne, aby vôbec mohli hrať.

Ako sa voláš?

Michal Jančat, mám 34 rokov.

Si rodený Bratislavčan?

Áno, tu som chodil do škôl, tu som vyrástol, aj všetko:)Strednú školu...Polygrafickú, veci, ktoré súvisia s tlačiarenským priemyslom. Počítačová éra ešte len začínala...

Konkrétnejšie...

Učil som sa napríklad prstoklad, reprodukciu. S ohľadom na tvoj úsmev dodám, že  na určité veci výučbu netreba.

Išiel si aj na výšku?

Ale áno, na pedagogicko-psychologické zameranie, mojím záberom boli ľudia a deti s problematikou v emocionalite a správaní, plus špecializácia pre nadané deti. Bolo relatívne blízko po prevrate, takže terminológia a celý študijný obor sa ešte len vytváral.

Išiel si do praxe?

Nie.

Zlákal ťa doktorát?

Áno, dokonca som už mal stanovenú tému. Potom na mňa prišlo akési uvedomenie. Prišlo mi zbytočné a voči samému sebe pokrytecké robiť si doktorát kvôli titulu, keďže som nemienil pokračovať ďalej v praxi.

Mohol si sa uvedomiť skôr..

Vysoká škola bola dobrá. Zistil som to aj z princípu, ktorý funguje v tomto štáte, aby ťa ľudia brali vážne. Stále je veľa ľudí, čo sa na teba pozerajú cez titul. Zažil som to týždeň po ukončení štúdia u lekára, keď ma sestrička volala do ambulancie s oslovením pán magister. A ja nič, sedel som ďalej:) Pokračovanie bolo v ambulancii, kedy lekárka po zistení, že som magister, so mnou začala úplne inak komunikovať. Pýtala sa ma na špecifikácie liekov, na čo som jej odpovedal, že netuším, prečo by som ich mal vedieť.
Napriek tomu, že som nešiel do praxe, školu som vyštudoval poctivo, ale čo sa deje dnes v školstve, ako sa devalvuje úroveň vzdelania je dosť smutné. Vždy sa kupovalo, ale miera, akou sa to deje dnes je úplne inde. Vo výučbovom procese chýbajú kapacity, ktoré by vedeli garantovať jeho kvalitu. Profesor, ktorý ma prijímal do školy, bol neskôr dekanom a  poradcom ministra školstva.

Breeth

Musel si mať skúšku aj u Jakabčica...

To bol taký...

Takže mal...

Hej bola to dvojsemestrálna skúška zo sociálnej a vývinovej psychológie. Bola asi najťažšou skúškou v ročníku, tam vyletelo ľudí. Spolužiačke chýbalo pol boda. Prosila ho, či by sa nedal niekde nájsť. Dal jej príklad s atlétom, ktorý štyri roky trénuje na olympiádu a nakoniec sa nekvalifikuje, pretože hodí o centimeter menej. Odišla s plačom. Ťažká skúška bola aj u Drobného z vývinovej biológie, pre mňa o to ťažšia, lebo na strednej som biológiu nemal.

Ale mal si základy prstokladu a reprodukcie...:)

V tejto kombinácii to znie priam dokonale.

Čo nasledovalo po tvojom doktorskom uvedomení, išiel si pracovať?

Ešte počas vysokej školy som cez prázdniny pracoval v jednej z prvých tlačiarní nálepiek na Slovensku. Majiteľ bol dobrý kamarát môjho suseda. Po škole som tam asi rok pracoval. Staral som sa o zásobovanie celej firmy, ktorá mala obrat 300 miliónov korún ročne. Pekne ostrý štart pre mňa. Mal som 27 rokov a riadil som 5 ľudí o 20 rokov starších. Prešiel som si brutálnym pracovným peklom. Firma bola odo mňa závislá do posledného špendlíka. Keď som sa zaučil, asi po 10 mesiacoch prišla nová výzva. Do roka a do dňa sme sa museli naučiť rozprávať anglicky. Hlavným impulzom pre firmu bol vstup Slovenska do EU. Vtedy som si povedal buď - alebo, jeden z najdôležitejších momentov v mojom živote.
Mal som viacero kamarátov v Austrálii, ktorí ma tam volali už v roku 2001. Aj moja vtedajšia priateľka ma nabádala k  odchodu. Mne sa veľmi nechcelo, mal som dlhé roky nakopnutú Dj-skú kariéru. Uvedomoval som si princíp, zíde z očí, zíde z mysle. Nakoniec som v roku 2003 na rok odišiel.

Breeth

Leteli s tebou aj platne?

Zobral som si 80 platní so sebou, boli len v papierových obaloch, lebo ten počet pokope má svoju váhu. Vtedy ešte mp3 neboli. Vďaka nim som prežil v Austrálii niekoľko skvelých zážitkov.

Popíš nejaký...

Prvý víkend som išiel do klubu Chinese Laundry v Sydney, niekto mi ho odporučil, kvázi som išiel na istotu. Hrávajú tam veľké mená Dj-ingu, od domáceho Anthonyho Pappu, Bena Simsa až po neviem koho. Ako som sa ponevieral klubom, zrazu som počul známy,  typický a atypický sound, ktorý ma okamžite zaujal. Išiel som pozrieť k Dj-ovi, kde som zazrel točiť sa slovenskú platňu, nepamätám si už od koho bola. Vzápätí mi niekto strčil do ruky flyer, ktorý som vložil do vrecka. Keď som si ho o chvíľu pozrel a zistil som, že je to reklama na I-net shop s platňami, začal som týpka hľadať. Dali sme sa do reči, vysvitlo, že jeden čas býval so Slovákmi, volal sa Marshall. Bol hotový zo slovenského techna, ktoré tam nepoznali. Jeho kamaráti mali program Pinknoise v rádiu, kde som neskôr zahral hodinový set, poskladaný prevažne zo slovenských platní. Vyobracal som všetky palice von z vreca a podobné kúsky. Na základe toho som dostal ponuku zahrať si na silvestrovskej ilegálnej párty. Nebola žiadna oficiálna reklama, šírila sa len cez internet. Systém policajného štátu a kontroly je tam ďaleko vyvinutejší ako u nás. Párty sa konala asi 150 km za Sydney, 12 km v pralese. Boli tam také silné cikády, že som nepočul vlastného slova. V pralese bol vysekaný asi sto metrov široký pás na vedenie vysokého napätia z východu na západ. Večer slnko na jednej strane zašlo, ráno presne na opačnej vyšlo, niečo nádherné. Na jednom z piatich stageov som zažil skvelého dnb-vého Dj-a, ktorý hral skutočne neuveriteľne dobre z viacerých pohľadov, technického, scratchového, hudobného. Odohral som prevažne slovenské veci. Ľudia boli z nich úplne šokovaní, nič také dovtedy nepočuli. Len čumeli na mňa, čo hrám. Dvaja boli dokonca pri mne a opisovali si nálepky z platní.

Koľko bolo ľudí?

Asi do dvoch tisíc. Museli sme si dávať pozor, aby sme  sa nedostali mimo územie, kvôli množstvu rôznej hávede. 10 najjedovatejších pavúkov na svete, rovnako aj hadov žije v Austrálii. K definitívnemu úrazu nebolo ďaleko.

Kvôli strachu nemusíš chodiť do Austrálie. Stačí ísť na slovenskú párty - posledná BF, odkiaľ odchádzaš rovnako natešený, ak sa ti nič nestalo...

To je pravda, vnímal som podobný pocit, ktorý ma veľmi prekvapil. Agresívnych indivíduí, ktoré sa pretĺkali tmou a vyhľadávali svoje obete, ktoré by zmlátili, tam bolo dosť.  Podľa výpovedí viacerým sa aj zadarilo.  Nie je to o nedostatočnej ochrane, ale o ľuďoch, ktorí sa zídu. Ak sa niekto chová ako zviera, to sa ustrážiť nedá a netýka sa to len akcií zadarmo. Ako organizátor nemôžeš byť predsa zodpovedný za každého jednotlivca.

Breeth

Kedysi boli párty vyhľadávané  kvôli priateľskej atmosfére, nič podobné sa nedialo. Stačil jeden sbs-kár,  aj ten bol zbytočný. Kde sa berie agresivita?

Je to o spoločnosti, o ľuďoch. Ak myslíš na drogy, tie sa berú ako vtedy, tak aj teraz. Ktosi povedal, že aj tie drogy nie sú také, aké bývali. Vraj aj preto hudba upadá:) Možno to súvisí aj so slovenskou podnikavosťou, hamižnosťou, ktorá je nám tak vlastná.

Hrávaš  mimo Slovenska. Je to podobné v iných krajinách?

Nebol som na podobnej free párty mimo Slovenska. Možno na čomsi obdobnom v Čechách. Úplne niečo iné je pre mňa napríklad maďarská scéna, na ktorú sa nechytáme ani my, ani Česi ani z rýchlika.

Bez Milana Bučeka by si takéto veci nezistil?

Ej veru nie. Milanovi vďačím za rozhľad, ktorý mám. Vďaka nemu som mohol s mnohými top Dj-mi  sedieť za jedným stolom, mal som možnosť sa s nimi porozprávať. Osobné stretnutia s nimi mi dali veľmi veľa.

Čím sú výnimoční?

Určite neboli ku mne otvorený ako ku kamarátom, ktorých poznajú 20 rokov. Vzájomný odstup bol. Zaujal ma ich profesionalizmus, úroveň komunikácie, prístupnosť. Vedia veľmi dobre vyhodnotiť, ktorý človek môže sprostredkovať ich hudbu ďalej k novým fanúšikom. Dostávam sa k informáciám z prvej ruky, môžem sa ich pýtať na veci, ktoré ma zaujímajú. Fascinuje ma ich skromnosť, napriek všetkému čo dokázali. U nás mám mnohokrát opačný pocit.

Austrália ti dala angličtinu...

Nielen nový jazyk, dala mi väčší prehľad. Veľa vecí, ktoré sa momentálne v mojom živote dejú, by sa určite nediali. Ako vraví jeden môj dobrý kamarát, nič nie je náhoda. Keď som sa vrátil z Austrálie, mal som pocit, že Slováci chodia s igelitkami na hlavách. Ľudia v Austrálii ma nabíjali pozitívnou energiou. Každý z nich sa pozerá do vlastného taniera. Pozeranie sa do tvojho taniera berie ako inšpiráciu, motiváciu, ako na sebe viacej pracovať, byť lepším, aby sa dostal tam, kam ty. Nesnaží sa ti však hádzať polená pod nohy. Môj austrálsky šéf mi pri obede porozprával svoj biznis plán, aj s rozpočtami. Pre mňa niečo šokujúce, u nás nemysliteľné.

Breeth

Ako si to myslel s tými igelitkami?

Je to o prístupe k životu, ktorý je daný spoločenskou situáciou atď. Čo mi v Austrálii vadilo, bola propaganda a kontrola. Pocítil som absolútnu realitu multikulturalizmu o ktorom sa u nás len rozpráva a málokto tuší, čo všetko s tým súvisí. Po určitej dobe som sa naučil rozoznávať drobné rozdiely v rasách, identifikovať Slováka v dave. Jeden príklad za všetky. Ráno som šiel metrom do školy, keď nastúpil Arab, ktorý nevyzeral ako väčšina Arabov, čo som vídaval. Pôsobil na mňa ortodoxnejšie, svojou vizážou, oblečením. Cez seba mal brašňu, v rukách malý korán a modlil sa. Premkli ma zvláštne pocity, aj vďaka masírovacej antiteroristickej kampani, ktorá po zrútení dvojičiek ešte stále bežala aj v roku 2003. Podvedomie mi automaticky nanútilo pocit: buď vystúpim ja, on, alebo už nikto. Napr. v Sydney je namontovaných viac ako 30000 kamier kvôli bezpečnosti. Kamaráta zbili Libanonci, šéf mu vravel, že keby išiel na políciu, tak ich nájdu, nech by boli kdekoľvek. Pokiaľ by z mesta neušli. Nebol som na také veci zvyknutý, obmedzovalo ma to.

Kamery máme už aj tu...

Prejavujú sa v spôsobe myslenia ľudí, ktorí majú nalinkovaní život. Spoločnosť určuje pravidlá, v ktorých sme vychovávaní. Ak potom chceš ľudský prístup, dostaneš negatívnu odpoveď, lebo pocit pravidla je silnejší, v princípe: Prečo by  som mal ohroziť seba, aby som pomohol tebe, keď to nie je úplne kóšer. Toto je našťastie u nás inak. Skutočné kamarátstvo je stále viac ako pravidlá. Na druhú stranu ich systém asi vytvára väčšiu mieru poriadku.

Si obklopený správnymi ľuďmi?

Dobrých priateľov má človek len zopár.. Nemôžeš sa otvoriť celému svetu, má to deštruktívne následky. K tomuto poznaniu spejeme od detstva.

Kam si išiel po návrate z Austrálie?

Prišiel som domov niekedy v októbri a bol som bezprízorný. Bolek akurát pripravoval Stigmu na Kolibe, ktorá bola vrcholom Techno éry na Slovensku. Na tú dobu skvele zorganizovaná nielen pre mňa. Posledná veľká Techno párty. Špecifické prostredie v ateliéroch, Rush, Afrika Islam, párty bola všetkým jedinečná. Bolek ma zavolal, či by som mu s niečím nepomohol. Súhlasil som, bol som veľmi rád, že opäť môžem pričuchnúť k hudobnému kolobehu. Pred párty ma Bolek zoznámil s Milanom, čo sa neskôr ukázalo pre mňa ako kľúčové. Afterpárty pokračovala v U-clube, kam prišiel aj Rush, od ktorého som dostal jeden z prvých komplimentov od veľkého Dj-a. Ako som hral, prišiel za mnou, položil mi ruku na plece a povedal: Chlapec, ty si dobrý, páči sa mi ako hráš.
:))).... No počkaj... :)))

Ako si sa dostal do 4 elements?

Keď Milan robil prvú 4 elements párty v Elame, staral som sa o Afriku Islama, čo bola prvá kooperácia s ním. Potom bol skok, rozbiehala sa relácia a na základe nejakých okolností ma vyslovene vytiahol z ulice a povedal mi ty budeš moderátor.

Dovtedy nemali moderátora?

Breeth

Chodil si aj do práce popritom?

Bolo to pre mňa dosť husté obdobie. Riešil som nejakú robotu, ale vôbec ma nenapĺňala. Napríklad som bol generálnym sekretárom slovenského golfového zväzu. Vycupital som odtiaľ veľmi rýchlo, nebol som ochotný vzdať sa tempa, ktoré som mal. Víkendy znamenali pre mňa hrania a táto vášeň určovala tep môjho života. 
Inak, bol to skutočne ťažký rok, peňazí nebolo nazvyš, vo veľa veciach som nenachádzal perspektívu, veci sa nedarili, akoby som chcel.

Presne takého si ťa pamätám na Oxygen, kde som ťa povzbudzoval, aby si vydržal, že to príde...

Áno, pamätám si Oxygen v športovej hale Olympia, Valentino Kanzyani tam hral. Hustil si do mňa, prečo si nepýtam viacej peňazí.:))) Zaujímavé, veľa si nepamätám, ale toto hej.

Kedy nastal zlom?

Postupne, súvisel s prácou na 4 elements a so spoluprácou s Milanom. Naštartoval obchodné aktivity, ktorých som sa stal súčasťou. Je tam vzájomná symbióza, ktorú si ja veľmi vážim.

Vlastná produkcia...

Niečo je, ale ešte nie veľa. Mám parťáka, s ktorým si veľmi dobre rozumiem a poznáme sa už roky.  Produkujeme ako Peet and Breeth. Tým, že je mladší, je technicky zdatnejší. Posledné dva roky bol v Londýne, kde chodil na hudobnú školu. Ja mám veľa napočúvanej muziky, viem, ktorý zvuk kam smeruje, ako by sa mal vyvíjať. Tým sa vzájomne veľmi dopĺňame.

Máš čuch na nepríjemné zvuky...

Netvrdím, že mám, je to aj o skúsenostiach, vývine.

Chýba ti hit...

Určite, času som premárnil už dosť, ale špecifikum našej krajiny, nášho hudobného biznisu ťa nepustí.  Aj internetové hudobné portály niekto riadi a je naivné si  myslieť, že rotácie na beatporte sú náhodné. Za všetkým niekto je. Môj švajčiarsky kamarát sa ma pýtal, prečo Slovensko nemá žiadneho Dj-a svetovej úrovne. Odpoveď je úplne jednoduchá. Pretože pomer peňazí, ktorý cirkuluje na Slovensku, je mizivý oproti iným krajinám. Slovensko nie je zaujímavé pre biznis. Ako je možné, že Robo Burian, ktorý produkuje svetový zvuk, má po svete rozhodených 200 maxáčov, nie je stále draftovaný nejakým bookingom, ktorý by ho potlačil, lebo nato naozaj má. Koláč peňazí je len jeden a keď ti niekto dovolí z neho odhryznúť, znamená to, že o toľko bude mať on menej. Ako povedal jeden skúsený promotér: Aby bolo o tebe vo svete trošku počuť, potrebuješ 300 000 €. Sú Dj-i, ktorí si kupujú produkciu trackov, je za nimi veľká loby alebo bohatý tatko a ide im to. Na druhej strane  je veľmi veľa šikovných chalanov, ktorí sú veľmi dobrí, ale nemajú prostriedky, aby sa posunuli vyššie. Dnešný Dj musí spĺňať veľa aspektov, mal by byť dobrý producent, obchodník, komunikatívne a jazykovo zdatný, komplexná osobnosť, aby dokázal zaujať. Hnevá ma, keď dám šancu mladému 20-ročnému Dj-ovi prezentovať sa v rádiu, ktorý o tom vie tri týždne dopredu a on príde nepripravený, o hodinu neskôr, než sme sa dohodli a ešte sa vyhovára. Také veci by som si ja v jeho rokoch v živote nedovolil, ba ani teraz.

Breeth

Čo sa skrýva pod názvom 4 elements?

Značku som nevymyslel, vytvoril ju Milan s kolegyňou Tonkou. Rovnako ako je voda, oheň, zem, vzduch tak... music, sex, drugs and rock&roll. Treba to brať však z nadhľadu, nie ako definíciu. Má byť vyjadrením spontánnosti a vášne pre hudbu a toho čo s ňou súvisí.

Budúcnosť, na akých vyšších leveloch pracuješ?

Veci sú otvorené... Jednou z nich je práca pre Sappe, komunikujem s materskou továrňou. Hudobné veci, rádio. V relácii 4 elements dávame už určitý čas viac priestoru predovšetkým domácim Dj-om. Aby mali ľudia šancu sa s programom identifikovať, musia cítiť, že je robený pre nich. Pred 18 rokmi, kedy som si kúpil prvý Diskobox až doteraz, sa vo mne naaukumulovalo veľa vecí, ktoré sa cez program snažím odovzdať ľuďom. Stále ich mám doma. S dnešného pohľadu sú ojedinelé a raritné, sú na nich informácie, ktoré sa dnes nedajú zohnať.

Zaregistroval som retro sety...

Bol som milo prekvapený pozitívnymi rekciami, keď som spravil prvé vydanie v rámci 4 elements. Všetkého však veľa škodí, na BeeFree som zahral retro-trance set, ešte raz a koniec. Kultových a dobrých trackov nie je veľa. Je to aj príležitosť zahrať si z platní, lebo z nich už často nehrávam.

Budeš hrať na Paradogu...

Každá párty má svoju auru. Na Stigme sa nahromadilo veľké množstvo pozitívnej energie, ktorá pretrvala dodnes. Paradog je veľmi špecifický, mal produkčnú pauzu, čo je podľa mňa veľkým plusom. Bolek sa zatiaľ posunul niekam inam. Diskutovali sme spolu o lineupe, adeptov bolo viacero. Je veľa mien, ktoré sú k dispozícii. Ale ich legendárnosť prináša aj legendárny honorár, ale ich prínos pre párty už nie je adekvátny k cene. Som veľmi rád, že Bolek zavolal Flash Brothers. Bolo obdobie, keď som od nich hrával veľa trackov. Na nich som celkom zvedavý, ako aj na Mark EG, ktorý na Citadele vo svojej dobe predvádzal šialené výkony.

Čo budeš hrať ty?

Rozmýšľal som aj nad technom, aj keď ho už nehrávam, ale stále ho sledujem a páči sa mi. Bolek však vyslovil želanie, aby som hral viac do progressivu, čo budem rešpektovať, aby bola dodržaná koncepcia. Pozeral som si track list od Schimeka z BeeFree, v ktorom som našiel veľa vztyčných mien, ale set som zatiaľ nepočul.

Mne sa viac páčil nezmar Toky, ktorý si roky udržuje vysoký nadštandard...

Neviem, či je na Slovensku Dj, ktorý má ucho tak dobre spojené s motorikou rúk ako on. Hral som s ním asi dva krát. Boli blesknutia, kedy mi došlo ako Dj-ovi, aký je dobrý. Jemnú nesynchronizáciu platní počul o milisekundu skorej ako ja. O mnohom to vypovedá. Nie sme blízki kamaráti, ale ja si ho veľmi vážim ako Dj-a. Je jeden z najlepších, ak nie vôbec najlepší, aký tu kedy ako DJ bol.

Rodina, deti?

Neviem, ťažko povedať, uvidíme, všetko je otvorené. Moja frajerka je rovnako zamotaná do hudobného biznisu ako ja. Je manažérkou Davida Kollera a okrem neho má veľa aktivít spojených s hudobným biznisom. Často krát sa stáva, že sme jeden víkend na opačných stranách Česko-Slovenska sme spolu asi 4 roky.

Bývate spolu?

Pracujeme na tom, hádam od septembra.

Máš súrodencov?

Mal som dvoch bratov, už mám len jedného, jeden zomrel na infarkt. Mal averziu k lekárom, odmietal akékoľvek návštevy. Telo mu dávalo výstrahy, nepočúval...Zo dňa na deň... Veci sú vrtkavé, snažím sa byť nohami stále na zemi. Človek sa nemôže stať závislým od vonkajšieho feedbacku. Svetská sláva...

Poľná tráva...

Hej, o to viac si vážim korektných vzťahov s ľuďmi, ktoré boli síce vzácne vždy, ale dnes viac, ako kedykoľvek predtým.

Dňa 3. 8. 2010 sa zhováral a fotil Ravando Mexa. Autorizované Breethom.