Wilsonic 2008 : ženy a spev

Ani nie tak z hľadiska jej fanúšikov, skôr z hľadiska jej tvorcov a dídžejov. Stretnúť dídžejku, ktorá by bola navyše dobrá, je stále celkom rarita.

Lenže festival Wilsonic nie je festivalom, ktorý by podporoval umelecké klišé. Ani zaužívané a zakomplexované predstavy o nejakej scéne. Dôraz kladie skôr na živé vystúpenia a nie na dídžejské sety. A tento rok počas nich ponúkne niekoľko pozoruhodných projektov, v rámci ktorých sa krajšie pohlavie predstaví ako „tie s tým nádherným hlasom“.

Speváčky na Wilsonicu však nebudú iba akýmsi vokálnym ozvláštnením. Speváčky, ktoré sa predstavia 6. a 7. júna na Tyršovom nábreží, určite patria k tomu najzaujímavejšiemu na súčasnej hudobnej scéne. Žiadne zle intonujúce krásky vhodné akurát tak ako objekt pre fotografov a televízne kamery. Žiaden playback a zle vyspievané karaoke. Speváčky na festivale Wilsonic budú v prvom rade speváčky, ktoré sa predstavia spolu s projektami, o ktorých sa dá povedať všeličo, len nie že sú zvetrané. Nečakajte preto žiadne Heleny ani Ivety.

Že Nôze nie sú kapela, ktorú by ste zaradili pod označenie „tá s tou speváčkou“? Omyl, na tohtoročný Wilsonic privezú nielen dychovú sekciu a dobrú zábavu, na jednom pódiu sa s nimi predstaví i Dani Siciliano.Londýnčanka pochádzajúca z USA, ktorá to síce občas skúša aj za gramofónmi, naživo a s mikrofónom jej to však rozhodne svedčí viac. Tiež je to dáma, ktorá bola dlhoročným “dvorným hlasom” a polovicou úspechu Matthewa Herberta. Na festivale Wilsonic sa predstaví nielen s duom Ezechiel a Nicolas, ale zaspieva aj v rámci vlastného sólo projektu, s ktorým má na konte dva výborne prijaté albumy Likes a Slappers.

To zase Soap&Skin je ako keby ste skombinovali Yanna Tiersena, Sigur Rós a Coco Rosie. Spev Viedenčanky Anjy Plaschg je hodvábna skulptúra, ktorá sa tvaruje rovno pred vašimi ušami. Mimochodom, Anja má sedemnásť (!) a v jej hudbe je viac emócií, ako v celom dievčenskom gymnáziu dokopy. Sama pritom hrá na klavíri (od siedmych) a husliach, ktoré v spolupráci s rozumne použitou elektronikou vytvárajú neopakovateľnú atmosféru. Toto je projekt, pred ktorým stojí obrovská budúcnosť.

Yukimi Nagano si väčšina minuloročných návštevníkov festivalu Wilsonic pamätá z vytúpenia Koop. Áno, ona je tá éterická bytosť v červených šatočkách. Zabudnite na to, Yukimi z Koop odišla (áno, našťastie “až” týždeň po Wilsonicu 2007) a spolu s priateľmi zo strednej školy založila projekt Little Dragon. Yukimi vyrastala vo Švédsku, no jej matka je Američanka a otec Japonec. Tento mix kultúr sľubuje, že aj v hudbe nebude rešpektovať nijaké hranice. Takto to totiž dopadne, keď počúvate americký a švédsky folk, milujete r’n’b a robíte hudbu spätú s elektronikou. Little Dragon rovnako ako ich eponymný debutový album sú tak trochu pesničky, tak trochu elektronika a tak trochu speváčka ukradnutá z kabaretov rokov tridsiatych. Yukimi by totiž mohla spievať aj americkú hymnu a znelo by to ako intímna pesnička na dlhé severské noci. Tip Gillesa Petersona!

Máme radi Markétu Lisú pretože máme radi Midi Lidi. Zabudnite na stereotyp, že Česi sú národ trampov, folkáčov a kotlíkarov. Ak u nich vznikajú kapely ako Midi Lidi, máme sa od nich čo učiť. Ak Markéta práve nevyrába šperky a nevystavuje v galériách, prípadne sa nevenuje ďalšiemu miliónu činností, svoj čas prepožičiava práve tomuto projektu. Vďaka jej: „Jestli máš dost pepře (...) tak mě dochucuj. BUĎ MůJ BUJÓN!“

Kasia Nowicka alias Novika je poľská rádiová i klasická dídžejka, novinárka a producentka. Lenže Kasia je v prvom rade sympatická speváčka. Aj keď si v minulosti vyskúšala všeličo, najviac jej to pristane v pokojných vodách džezom, blues a funky napáchnutého downtempa, na ktorý si schuti zatancujete trebárs i párové tance. Koncom roka 2006 vydala výborne prijatý debut Tricks of Life a na festivale Wilsonic predvedie, že zaujímavé dievčatá vedia niekedy aj dobre spievať.