Rozhovor: Pico - Nikto nie je tak geniálny, že dostane 30 nových trackov a zabaví z voleja 3000 ľudí.

Veď teraz mi nebudeš hrať... ::)) 
Zahrať ti môžem, to je najmenej.

Ako sa voláš? Pico, hmm celým menom?
Jasné... Peter Štilicha, mám 36 rokov.

Si rodený Bratislavčan?

Hej, chodil som tu aj do školy. Na strednú... Na ŠUP-ku, školu umeleckého priemyslu, grafiku.
To bola hodne žúrková škola... Ona je taká stále, myslím si. Alkohol tam tiekol prúdom.:)

Aj cez teba?

Cezo mňa ani nie. Mal som doma prísny režim.

Prečo prísny, si jedináčik?

Mám o 3 roky staršieho brata, ktorý mi cestu trošku prerazil. Neschytal som toľko, koľko on.

Nešiel si na výšku?

Pokúšal som sa, ale nedostal som sa na Vysokú školu výtvarných umení. Hlásilo sa veľmi veľa prominentných študentov, ktorí dovtedy neštudovali maľbu ani kresbu. Nič nevedeli. Videl som na talentovkách, ako kreslili. V poslednom kole som sa dostal k dekanovi. Hodnotil moje práce, ktoré som priniesol. Zaujímal ma grafický dizajn, typografia, logotipy. Pochválil ma, ale na rovinu mi povedal, aby som nestratil chuť, nech sa prihlásim o rok, že ma určite zoberú. Je veľmi veľa protekčných študentov a on s tým nič neurobí, aby som nezanevrel. Ale zanevrel som. :))

Pico

Kam si teda išiel?

Zamestnal som sa v sieťo-tlačiarenskej dielni, mňa technika veľmi zaujímala. Tam som vydržal tri roky. Potom otec vymyslel firmu Nikea, čo bola dcérska spoločnosť Niké. Vydávali sme detský časopis Kubo. Tam sa dali vylúštiť krížovky, ktoré sa posielali spolu s nevýhernými stieracími žrebmi. Z nich sa losovali ceny pre deti. Neskôr som viedol celé DTP štúdio ako creative director. Po revolúcii neexistovali reklamné agentúry na Slovensku. Nahovoril som otca, aby sme investovali do digitálneho štúdia. Vedel som s tým robiť, brat už počas mojich štúdií na strednej škole doniesol domov 386-ku. V Corely som zalamoval ročníkovú prácu, vtedy som ani netušil o nejakom Adobe, však ani neexistoval. Išiel som s kamarátom do Dusseldorfu na najväčšiu výstavu tlačiarenskej techniky v Európe - Drupa, kde sme kúpili skener Scitex.. Dokúpili sme prvé Macintoshe a urobili štúdio. Vydávali sme časopis Hry Niké, Kubo a Niki vo vlastnej réžii. Tam som sa dosť naučil. Odtiaľ som išiel rovno do reklamy. Vtedy boli ľudia s digitálnou DTP profesiou nedostatkový tovar.

V akej reklamke si pracoval?

V Petržalke, volala sa MANNA. Tam som začínal. Odtiaľ som odišiel do Prahy robiť internetové stránky. Brat bol jedným z prvých poskytovateľov internetu na Slovensku. Nakoľko som mal blízko k webu, založil som si svoju vlastnú stránku a začal som sa tým živiť. Ozvali sa mi z Prahy, či nechcem prísť na pohovor do veľkej americkej firmy. Keď si mal vtedy svoju stránku, okamžite si ťa niekto všimol. Okolo roku 2000 som sa vrátil do Bratislavy, dostal som ponuku na pozíciu Art directora firmy MUW / Saatchi and Saatchi. Odvtedy sa tak pretĺkam. :))) Až v tej Prahe som začal profesne rásť, zarábať na seba.
Počul som, že ti koluje v žilách hudobná krv... Myslíš asi deda...

Po maminej strane?

Hej, po maminej...

Budeš časom vykrádať deda?

Už som nad tým rozmýšľal, lebo dedo po sebe zanechal veľa nezverejnenej hudby, zachovala sa po ňom miestnosť, kde je jeho klavír a noty, ktoré nikde nevyšli. Nemám čas, do kelu! Aj by som chcel niečo urobiť...

Pico

Noty poznáš?

Keby som sa k tomu vrátil, spomenul by som si, ale dlho som s nimi nerobil. Keby som ich naštudoval, tak sa do toho dostanem.Tvoj dedo je Eugeň Suchoň... Hej... :))Aby som neuviedol blbosť...:) Eugen Suchoň.

O hudbe ste sa spolu nebavili?

Nebol naklonený elektronickej muzike, písal symfónie, takže ani nie. Navyše, keď tvoril, chcel mať absolútny pokoj. Tesne pred smrťou bol chorý, nedokázal už pracovať za klavírom. Otvoril si notovú osnovu a písal z hlavy, geniálne! Dedo začínal v Pezinku na klavíri, v kine, kde doprevádzal nemé filmy.

Stretli ste sa niekedy?

Ale áno, keď nás opustil, už som podnikal(r. 1993),  dosť si ho pamätám. Na základnej ma dali na klavír, lebo všetci z rodiny na niečo hrali. Nenávidel som vyučovanie, nebavilo ma. Nedokázal som sa koncentrovať na príkazy. Bol som čierna ovca rodiny a do toho som začal ešte robiť DJ-a. Rodina ma odsudzovala so slovami „keby sa toho dedo dožil...“ Ale teraz som zase jediný, ktorý hráva. :)))) Sklony k DJ-ingu som mal od detstva. Jean Michael Jarré, Kraftwerk, Depeche Mode ma na základnej škole chytili, mal som zopár albumov. Inak som netušil, že existuje elektronická scéna vo svete. Na operu som do divadla chodieval od malička povinne. Keď sa na to spätne pozerám, má to pre mňa veľký súvis s Tranceom, ktorý hrám. Trance je vlastne melodická a emotívna záležitosť ako opera. Vidím tam stále viac súvisov.

DJ-ing nazývaš hranie?

Dá sa povedať. Hrám pesničky. :))))))

Máš pripravený tracklist?

Nikto nie je tak geniálny, že dostane 30 nových trackov a zabaví z voleja 3000 ľudí. Tiež si sety pripravujem, ale nemám pripravené pesničky, v akom poradí ich zahrám. Keď som v práci, počúvam ich, pamätám si veci, ktoré sa mi v hlave automaticky spoja, ktorý prechod by mohol byť kreatívny. Nemám rád hranie, aké robia mladí DJ-i, ktorí si nájdu na webe 15 najhranejších pesničiek, prípadne vykrádajú tracklisty iných. Nestačí stlačiť len synchro a play a vyťahovať šable.  Hranie beriem ako pretváranie pôvodnej hudby v reálnom čase. Reagujem na to, ako sa zabáva publikum, prispôsobujem sa danej nálade. Baví ma hrať sa so slučkami, zvukmi, je to pre mňa dôležité.

Pico

Kde si hrával ako pop DJ?

Prvú diskotéku som robil na ŠUP-ke( stredná škola, r. 1989), v telocvični. Od deda som zobral aparatúru...

Od deda?

Mal na počúvanie platní gramofón a na tú dobu výkonné trojpásmové bedne ARS Tesla, ktoré dobre hrali. V tom období začínalo vysielať francúzske Fun radio, kde som počul Francúza DJ-a Alvina ako prvého mixovať  nepretržitý prúd hudby bez hovoreného slova. Strašne ma zaujal a od vtedy som sa začal tým zaoberať. Nemal som hneď gramce, ale upravené kazeťáky.

Ako?

Normálne, potenciometer sa dal k motorčeku, aby sa dala upravovať rýchlosť. Prvú rezidenciu som mal v klube Boccaccio, kde Toky začal hrať ako prvý Techno na Slovensku.

Čo si vtedy hrával?

Hrával som Italo disco a kaleráby. Po ukončení  Boccaccio clubu som chvíľu hrával v Dimitrovci( Night club) a odtiaľ som prešiel do klubu 39 v Mlynskej doline, v 95. – 99. roku.
Tam sa o polnoci hrával Frank Sinatra, New York.... Ešte s Jordanom sme Sinatru hrávali o polnoci v Boccaccii, odkiaľ sa táto tradícia preniesla aj do 39. Vonku býval rad aj 200 až 300 ľudí už o 21 h. Pamätám si, keď sa 39 otvárala, nabehli tam kamaráti s kajakom... Tam boli zverince...
Pani Valentová klub 39 najprv otvorila ako reštauráciu, ale veľmi rýchlo zistila, že tak to nemôže fungovať. Hrával som tam sám 3 roky piatky a soboty, až som sa rozhodol prizvať si posily, Dj´s Antenu, Leskyho, Jordana. Okolo roku 1998 som začal objavovať čaro štýlu Trance. Založili sme klub Ibiza, čo bol čisto Tranceový a Housový club na Panenskej. V 39 sa taká hudba nehodila, študenti chceli iný typ zábavy. Majiteľovi clubu Apolon(ex Ibiza) sa páčili Housové veci. Prenajal nám priestory, celé leto sme ho prerábali. Tam sme začali hrávať britský a holandský Trance. Hrával som tam ja, Anténa a Charlie Brown, ktorý bol dobrý, ale trochu problémový. Niekde sa potom vyparil. :) Vtedy sa podaril club perfektne rozbehnúť, v kuse sme mali plné. Od pondelka sa odpočítavalo, kedy príde piatok. Stretla sa tam jedna veľká rodina. Aj zo Senice tam občas hrával Shaker J. Odtiaľ sme robili živé prenosy do Fun rádia (Fun Mastermix). Milan Buček v rovnakom období  otvoril Bajkal.
Bývalý šéf Fun rádia Milan Králik tiež chodil do klubu 39, aj Paťo Zíman, terajší šéf Fun rádia. Paťo mi veľmi pomohol. Chodil som za ním počas jeho vysielania, požičiaval mi CD-čka, ktoré som si kopíroval – Euroexclusive packy CD´s. Dosky nosil ešte Toky, hlavne z Talianska a Loderer z UK.
To bola krádež... Bola... Ale trvalo aj trištvrte roka než objednané platne prišli... Bolo veľmi ťažké zohnať nové tracky, nie ako dnes. Počúval som britské rádiá a takmer som pri tom plakal. :))) Aj to bola práca DJ-a, zohnať si tie veci.

Niekto si myslí, že zorganizovať párty je jednoduché...

Nie je...Prvú veľkú akciu som zorganizoval až v roku 2006. Presne tak, ako som si vždy predstavoval - dobrá technika, svetlá, baby, zahraničný DJ. Všetkých Dj-ov, ktorých som počúval cez rádio BBC, som chcel vidieť hrať naživo. Nikdy by ma nenapadlo, že ich raz zavolám do klubu na vlastnú párty. Splnil som si sen. PVD sme sa snažili bookovať do klubu 39, v 98-om.:) Napísali sme s Anténom mail manažérovi Jánošovi, nevedeli sme, ako veci fungujú. V tom roku sa stal medzinárodne známym interpretom. Veľmi sa mi vtedy páčil, chcel som ho zavolať. Dáme mu 5 tisíc korún, fľašu borovičky, lístok na vlak mysleli sme si. :)) Ľudia z manažmentu boli veľmi zlatí, pýtali sa, aká je kapacita podniku, kto tam hráva. Bolo to také pionierske obdobie.

Pico

Doplerom si bol oslovený alebo si sám cítil obrovskú potrebu dačo zorganizovať?

Cítil som, že je to prvý klub, v ktorom by sa taká akcia hodila. Prvá bola BeOkey. Mal som agentúru, ktorá robila reklamnú kampaň pre rádio Okey. Dobre dopadla, sadli sme si s ľuďmi z manažmentu. Tina(vtedajšia šéfka Okey) ma oslovila, aby som niečo vymyslel na narodeniny rádia. Navrhol som im spraviť tanečnú párty. Súhlasili, ale termín mohol byť iba vo štvrtok. Tak som zariskoval. Tým, že termín bol vo štvrtok, dohodli sme lepšie honoráre. Najprv som bol vo veľkom strese. Predtým bolo zvykom volať popové kapely, bál som sa, aby ľudia neboli sklamaní. Mal som strach sa ísť pozrieť na parket, či tam vôbec niekto tancuje. Skrýval som sa v zákulisí. Nakoniec sa páčilo aj starším gratulantom z Forzy, prominentom a ľuďom z Okey, boli vcelku nadšení. Na párty sa zúčastnil aj farár, ktorý mal pravidelné vysielanie na rádiu.
Naskytla sa šanca, no ja som nemal peniaze, rádio zaplatilo celý lineup, ja som to celé produkoval.  Našťastie prišlo asi 1000 ľudí. Vtedy som pochopil, že taká párty má asi zmysel, že sa dá urobiť aj viac krát. :))

Zohnal si kapitál?

Hej, založili sme s riaditeľkou, ktorá odišla z rádia Okey firmu Cosmopolit events a začali sme produkovať akcie. Nekonečné písania prezentácií, behania po potencionálnych sponzoroch prinieslo svoje ovocie. Na dva roky sme mali malý grant od Sony Ericsson, Carat Distilery a slovenského importéra BMW. Posledné akcie som už robil sám. Obaja sme zistili, že to nie je zárobková činnosť, ale naopak veľmi riskantná a únavná práca. V dobrom sme sa napokon rozišli, Tina išla na post šéfky marketingu STV.

Snažili ste sa aj o Andain?

Áno, oslovili sme ju, ale ona nám odpísala, že je rocková speváčka. Keby sme chceli, vystúpila by s kapelou.

Pico

Rád diskutuješ na fórach...

Baví ma diskutovať, ale veľa ľudí mi za to nadáva, že nie som v pozícii, aby som diskutoval. Ale ja si myslím opak. Promotér je dlžný ľudom vysvetlenie, keď sa niečo stane. Keď sa nepodarí nejaká myšlienka zrealizovať, aspoň sa ju snažím uviesť na pravú mieru. Väčšina ľudí, čo robí párty, sa nezúčastňuje diskusií.
Možno nemajú odvahu... Mne je to jedno. Keď sa mi niečo nepáči, tak to poviem alebo napíšem. Chcem, aby ľudia vedeli môj názor. Neznamená, že keď nemám 100 pozitívnych ohlasov, že nepadne na úrodnú pôdu.
Diskusia zaberie veľa času... Keď som v práci, celý deň som za počítačom. Robím grafiku, odpočiniem si, podiskutujem, zase pracujem. Záleží, aj koľko mám práce.

Čo ťa vytáča?

Hlúposť ľudí, keď naletia prvoplánovým promotérom. Z toho som fakt na nervy, lebo viem, aká je to tvrdá robota. Napríklad Bolka si veľmi vážim, lebo bol jedným z prvých. Keď s tým prestal, vždy som mu vravel, aby akcie robil. Ak by ich Bolek neprestal robiť, tak Techno nie je tam, kde dnes. Vedel nápady dotiahnuť do konca. Stále sa snažil priniesť niečo nové. Hľadal nové priestory. Páčil sa mi štýl grafiky, ktorý už vtedy robil. Nikto neurobil taký plagát, ako mal on. Spolu s Danom Čečetkom robili párty tak, ako sa mali robiť. Pamätám si Paradog vo fabrike, kde sme hrali spolu s Anténom, kopala nás tam elektrika. Zo steny trčali dva káble, ktoré boli našroubované na predlžovačku. :)) Vidieť halu v kombinácii s Technom bola paráda. Matúš z Bajkonuru tam prepadol cez akési okno, bolo to živelné, spontánne a pravé.  Ľudia sa čoskoro presýtia všetkých moderných vecí a budú opäť vyhľadávať podobné akcie. Je dobré, že sa akcia opäť koná.
Vrátil by som sa k tvojej otázke. Dnes sú ľudia, ktorí majú peniaze a ťažia z toho, čo v minulosti urobil Milan Buček, Dano Čečetka, Bolek, či aj ja, vodia sem tie isté mená a už im ide iba o peniaze. Zavolajú si Tiesta, Buurena, prenajmú si halu, vyberú peniaze a idú preč! Promotér musí aj prerobiť, priniesť neznáme mená, ale kvalitných hudobníkov, vedieť ich predať ľuďom. Hudba nezačína a nekončí Tiestom. Je kopec Dj-ov, ktorí sú aj lepší, len nemajú za sebou tak silný marketing. Je umenie ich predať. Také mená prinesie len človek, ktorý hudbe rozumie, nie ten, čo má peniaze.

Z čoho máš radosť?

Určite z dcéry Stelly. Teraz bude mať rok. Je pre mňa ohromným šťastím.

Bol si pri pôrode?

Jasn, cítil som to ako svoju povinnosť, nenechať ženu trápiť sa samú.

Si ženatý?

Hej, popravde moc som sa nechcel ženiť. :))) Ženy potrebujú mať istotu, sú už také. Ani som nejako neprotestoval.Veľká svadba... Ale hej, dokonca dve kapely sme mali.

Pico

Ako si sa dostal do rádia?

Riaditeľ rádia Európa 2 Petr Vladyka ma pozval na rozhovor po tom, čo dostal tip od moderátora Andreja Kratochvíla. Petr tu zámerne nechce nikoho poznať, aby nebol ovplyvniteľný, aby sa vyhol prominentným tlakom. Stretli sme sa, povedal svoje predstavy, dohodli sme sa a môžem povedať, že sú veľmi spokojní. Relácia má silné ohlasy na Slovensku, rovnako ako v Čechách. Dlho bol môj sen mať vlastnú reláciu v rádiu.

Odkedy vysielaš?

Od februára. Vysielame každý týždeň v sobotu, od 22.- 03. hodiny.  Celý scenár som vytvoril nanovo oproti českému formátu. Prvá dvojhodina je moderovaná, striedam sa s Dj Stame po tridsiatich minútach, pridávame krátky pártyservis. Od polnoci do jednej ide rezident week mix. Striedame sa štyria: Fester, Stame, Robo Burian a ja. Od jednej do tretej sú sety známych Dj-ov. Relácia má vysokú počúvanosť vo svojom segmente, videl som čísla prieskumov, skoro som odpadol.

Koľkí sa podieľate na relácii?

Robíme ju traja. Fester, Stame a ja. Reláciu vyrábame dopredu, cez týždeň ju skladáme. Všetko je presne pripravené, načasované, presne nastrihané, má to spád.

Vlastná produkcia...

No s tým mám problém. :))) Mám všetko nakúpené, podmienky vytvorené, ale nemám čas. Celý deň robím za počítačom grafiku a keď prídem domov, nemám už síl opäť sadať za počítač a niečo tvoriť. Buď niečo robím naplno alebo sa tomu nevenujem vôbec.

Odkedy hrávaš trance?

Od 98. roku, spolu s Anténom. Dnes už trance neznie ako pred 10 rokmi.

Ktorí sú tvoji obľúbení producenti?

Musel by som sa pozrieť na tracky, lebo ja si veľmi mená nepamätám.

Nechceš prezradiť?

Prestali sme dávať tracklisty. Veľmi ťažko sa tracky hľadajú. Keď sa tomu roky venuješ, vieš, čo máš kde hľadať. Niektorí sa potom k tomu ľahko dostanú. Sú aj takí experti, čo si fotia s mobilom pesničky z laptopu, keď hrám.

Ako sa dostávaš do nálady pred hraním?

Pre mňa je samotné hranie obrovský relax. Vtedy pre mňa nič iné neexistuje. Celý týždeň mám stres v práci, potom sa vyslovene teším na hranie. Dôležité je pre mňa, aby bol na stage-i kvalitný zvuk. Keď sa chceš do detailov s pesničkami hrať, musíš ich dobre počuť.

Chrániš si sluch?

Mal by som. :)))

Chodievaš na akcie ako návštevník?

Keď nehrám, málokedy. Radšej sa vyspím. Teraz som chcel ísť do Hradca Králové na Pleasure Island. Kvôli počasiu som zostal doma, zajímala ma po produkčnej stránke. Mal tam byť obrovský 70 metrový stage. Vo svete by som chcel vidieť zopár vykričaných klubov. Určite by som chcel ísť na Ibizu. Tam si už hrával...:)) Hej, bola pre mňa inšpiráciou. Tak snáď ako Dj by si mohol v budúcnosti... Je veľmi ťažké sa tam dostať. Pochválim sa, v októbri idem hrať do Moskvy a v novembri do Londýna.

Ako si sa dostal do Moskvy?

Počuli ma hrať na akcii a pozvali ma do klubu London, ktorý vlastnia Putinovi synovci.
Po organizovaní úspešných akcií vzrástol počet tvojich hraní... Akcie som robil preto, aby som si cielene zahral. Bola silná Techno éra a Trance nikto nechcel. Boli sme zatláčaní do úzadia.
Vyslovene sa vám smiali...Presne tak. Druhá vec, prečo som akcie robil, bolo prezentovanie nových Dj-ov, ktorí boli dobrí, ale nikto o nich nevedel. Dostali možnosť zahrať si pred svetovými Dj-mi. Za tie 4 roky v Dopleri ľudia zistili, že sem nemusí prísť nejaký super slávny zahraničný DJ, že aj Slovák vie zabaviť lepšie. Chcel som, aby si ľudia vážili tuzemských Dj-ov. A nie ich len využívať, žiadny honorár, ledva na cestu dostane, pohŕdavé správanie. Dúfam, že sa to trošku podarilo napraviť.

Dňa 26.7.2010 sa zhováral a fotil Ravando Mexa. Autorizované Picom.