Tomáš Haverlík: Naše hranie na Paradogu 2004 odštartovalo intro, ktoré som spravil ako modelár, zvuk štartujúceho vrtuľníka. Nech hral pred nami ktokoľvek, my vzlietneme hudbou. Rozhovor s Tomášom Haverlíkom.

Máš prezývku?

Nie, nikdy som ju nemal, od začiatku používam občianske meno.

Ktorý si ročník?

78.

Odkiaľ pochádzaš?

Narodil som sa v Zlatých Moravciach, kde som študoval na gymnáziu. Mojou rodnou obcou sú Topoľčianky, kde bývam.
Po strednej... Skúšal som vysokú školu STU v Bratislave, kde som vydržal tri roky. Býval som na Mladej Garde, ostatné 2 roky už len načierno.

Tomáš Haverlík

Málo kilometrov?

Hej, chýbali.:) Prvý ročník som sa dostal do internetovej miestnosti, kde bol špeciálny vstup aj členstvo. Strávil som tam 90% svojho času. Začal som sa zoznamovať s hudobným svetom. Čerpal som softvérové informácie rôzneho druhu. Už na gympli som inklinoval k nejakej výrobe hudby, že musím niečo spraviť. Predstáv som mal veľa, pomaličky sa mi začínajú napĺňať. Od začiatku, odkedy vnímam hudbu, mi slúchadlá doslova prirástli k ušiam.

Čo to boli za nahrávky?

Akýkoľvek pop. Môj bratranec už mal CD prehrávač, pre mňa ako 10- ročného niečo úžasné. Čokoľvek priniesol na CD, bolo diametrálne odlišné od kaziet, ktoré sme dovtedy počúvali. Šum nikde. Priestor, ktorý sa dal počuť na slúchadlách, som miloval. Opäť od bratranca som mal velikánske Tesly, ktoré, keď som si dal na hlavu, urobili doslova podtlak. Proste nádhera, strašne ma vtedy zaujali zvuky.

Vieš hrať na hudobnom nástroji?

Nie, vôbec, som hudobný analfabet, nepoznám ani noty. Nemám za sebou hudobnú teóriu.

Aké zvuky ťa zaujali?

Bratranec si zaobstarával kompilácie ako Dream dance, kde boli cítiť elektronické tanečné prvky. Obdivoval som zvuk, počúval som všetko elektronické, čo mi prišlo pod ruku. Moje prvé CD bolo album The Power od Snap, ktorý obsahoval veľmi veľa elektroniky. Bol pre mňa zásobárňou zvukov, ktoré mi navodzovali zimomriavky. Doteraz je mojou srdcovkou. Motivoval ma k činnosti, chcel som tvoriť hudbu. Neskôr som zistil, že podobná hudba sa hrá aj na Tv Viva v Club rotacion. Nahrával som si sety z BBC Radio1 Esencial Selection, každý večer v piatok večer slúchadlá na ušiach.

Tomáš Haverlík

Prečo si vydržal na VŠ len tri roky?

Bol som veľmi nezodpovedný študent, veľký lajdák. Cieľ som mal jasný, od prvého ročníka som brigádoval, hľadal si prácu. Brigádu som si vlastne hľadal už v prípravnej fáze na vysokú školu. Myslím, že som balil časopisy v dajakej firme.

Veľa  času si strávil v internetovej miestnosti - čo okrem porna si sťahoval?

Vtedy porno ešte nebolo ani rozšírené, nebol taký free prístup ako teraz.:) Ale ani ma nezaujímalo veľmi. Mal som kopec diskiet, ktoré som musel od 7-ej rána do 9-ej večera naplniť. Mal som tam zápisník, kopec poznámok, liniek. Na počítačoch sa nedalo ukladať dáta, ku ktorým som sa mohol vracať.
Aj internet bol pomalší... Na stiahnutie 1 MB som čakal 3 minúty. Používal som klasické jeden aj štvrtkové diskety. Sťahoval som akékoľvek zvuky a programy, ku ktorým som sa dostal. Upozorňujem, že doma sme mali počítač 486 DX2, s 12 MB RAM-kou a 40 MB harddisk, upgradovaný neskôr na 800 MB.
Na tú dobu mašina... Aj Mochovce by som utiahol. :)

Pomáhal ti niekto?

Nemal som sa koho pýtať. Ešte na gymnázium som si kúpil zvukovú kartu, ktorú mám dodnes ako relikviu, Gravis ultra sound, s 8 MB RAM, FM syntézou. Mala skvelý zvuk, na tú dobu niečo nepoznané, soundblastery sa nechytali. Opäť slúchadlá a počúval som, čo všetko dokáže. Objavoval som prvé programy, ktoré v Dos-e frčali lepšie ako vo Windows-e. Zápisy vyzerali ako riadkové trackery, veľmi kostrbaté, veľmi neprehľadné. Hlavne boli rýchle a komunikovali s mojou kartou. Vedel som si nahrať zvuky, ktoré boli v reálnom čase spracovávané. Nemal som obyčajný zvuk, mal hĺbku a masívnosť. Ešte aj na výške frčali trackery, ale už sa začali objavovať prvé softvéry pre Windows. Keď som si zisťoval zázemie zahraničných producentov, dozvedel som sa , že boli kompletne vybavení hardwerom. Počítač používali ako medzikrok, ako jednoduchý sequencer. Slúžil na zlučovanie viacerých mašiniek do seba. Bolo cítiť veľké rozdiely v kvalite počítačov. Už na demo verzii programu som zistil, ako rýchlo pracuje počítač. Prvý vážny softvér, ktorý stál už za to a nebol opäť len medzikrokom...

Už to vypľuj prosím ťa, aký?

Propellerheads Rebirth, na tú dobu revolučný program. Bolo to softvérové miništúdio s analógovým zvukom. Dodnes som jeho fanúšikom, dokonca nedávno som sa s ním hral. Je aj aplikácia na Iphone, čo je už luxus. Na ňom program frčí a mne na 486 nešiel spustiť. :)

Predchodca Reasonu?

Áno, boli to dva softvérové moduly, na báze Rolandu TB 303 a Drum Machine TR 808 a 909. Mali veľmi dobré zvuky, ktoré sa dali meniť. Vedel som si niečo vysamplovať, fungovali editory, kde som si nahrané zvuky vedel upravovať.
Prešiel si úplnými začiatkami... Presne tak. V tom čase som vedel viac o softvéroch ako o hardvéroch. Do dnes sa učím prispôsobiť si počítač mojim špecifickým požiadavkám. Až teraz môžem povedať, že ako-tak tomu rozumiem. Musím vedieť, aké to má črevá, aby som vedel prispôsobiť aj softvérové vybavenie. Som aj grafik a viem, že všetko nemôže fungovať na jeden počítač, nerobí to dobrotu. Radšej používam viacero systémov alebo viacero počítačov, je to alchýmia.

Tomáš Haverlík

Kedy začala produkcia trackov?

Prvé vznikli v Rebirth-e. Dalo sa v ňom vyrobiť čokoľvek, ale niečo tomu stále chýbalo. V pravom čase prišiel nástupca Reason, ktorý bol kompletné virtuálne štúdio. Ak si pochopil jeho logiku, mohol si v ňom urobiť čokoľvek.
Používaš ho aj dnes? Stále ho využívam ako drum machine, VST instrument, alebo ako tretiu aplikáciu v master sequencery. Time code zabezpečuje, aby všetko klapalo.

V čom teraz pracuješ?

Master sequencer mám Steinberg Nuendo, v ktorom sa dá kombinovať midi, audio, video, čokoľvek. Sám o sebe nie je generátorom zvuku, ale len zlučovač. Prvé tracky, ktoré mali váhu aj pre mňa, vznikali na ňom. Keď mi dochádzala inšpirácia, lebo som s ním pracoval každý deň, začal som s Reasonom spájať aj Fruity loops, ktorý som používal ešte pred Rebirthom. V každom z nich som našiel výhody, ktoré mi vyhovovali a Nuendo mi umožnilo zlúčiť všetko dohromady.

Ako si zlučoval?

Každý kanál v Reasone som mal zvlášť aj v Nuende. Nemusel som však dávať všetkých 50 kanálov samostatne.

5O kanálov? Preboha...

Tomáš Haverlík

Prečo si školu nedokončil?

Už prvý rok na výške som sa dostal do kreatívneho štúdia, kde som pracoval do minulého roka.

Čo si robil?

Išiel som na pozíciu grafika, neskôr aj fotografa. Naučil som sa tam kopu vecí. Veľa som nenaspal, bola to pre mňa inšpiračná doba. Čím viac viem, o to hladnejší som po ďalších informáciách. Moja žiadostivosť po novom rastie priamou úmerou v čase. Do minulého roka som ťažil z toho, že som bol súčasťou štúdia. Zoznámil som sa so všetkými platformami, ktoré išli, mohol som porovnávať. Odvtedy pracujem dvojmo, používam Mcintoshe aj Pc-čka. Každý je na niečo dobrý.

Najprv si produkoval tracky, Dj-ing prišiel až neskôr...

Vedel som, že Dj-ing existuje, ale nemal so s Dj-ingom skúsenosť ani ako návštevník párty.
Prvý track... Bol žánrovo radený do progressive housu, trance, ktorému inklinujem doteraz. V tej dobe som sa spoznal s Rasťom Tkáčom, ktorý bol mojou neoddeliteľnou súčasťou. O mne sa na Slovensku dozvedeli, až keď mi vyšiel prvý singel na Nascent record.

Neskôr si vydával na Baroque-u...

Áno, mali sme podpísanú exkluzívnu zmluvu na ďalšie tri tracky.

Tebe telefón nahráva v hodinových slotoch, ty kokos?

Ako si nastavím.

Ty máš nokiu, čo? Vypína ti po minúte...

Áno po minúte, ja som z toho na nervy.

Strašné... kde sme skončili?

Jaj, až keď prišlo echo naspäť z Anglicka, že sa tam niečo deje, umiestnil som

Tomáš Haverlík

Koľko sa predalo kusov?

Čísla neviem, ale takto ti poviem. Keď sme zarobili 800 libier z releasu, tak to bolo veľmi pekné. Keď si uvedomíš, že vo výpise faktúry je uvedené, že label ťa najprv úveruje 3000 librami, lebo musí platne vytlačiť, zabaliť, rozposlať, urobiť promo.

To si platil ty?

Nie, tam si videl, prečo má label eminentný záujem, aby skladby mali úroveň, potenciál. Takže najprv som sa musel predajom platne dostať z mínusu 3000 libier, čo mňa vlastne zaujímať nemuselo, všetko bolo v réžii labelu. Až všetko, čo bolo nad nulou v pluse sa delilo podľa zmluvy. Vtedy super zmluvy, fifty-fifty. Veľa labelov skončilo preto, lebo sa nedostali z dlhodobých strát. Časom predaj platní už zahynul. Zlatá doba vinylov je dávno za nami.

Dnes ako hrávaš?

Od roku 2004 hrávam z Abletonu. Softvér ma vždy lákal viacej. Ableton nevyzerá na prvý pohľad lákavo. Najprv som mal notebook, ku ktorému som mal pripojenú externú  zvukovú kartu s ôsmymi výstupmi. Takže 4 stereo výstupy som si vždy namapoval, na mixe som obsadil 4 vstupy, ktoré boli bežne k dispozícii. Na Ableton som nechával toho čo najmenej, používal som ho iba ako spúšťadlo. Viem si v ňom nastaviť magnetizmus na určité doby, odozvu, kedy viem, ako sa mi track pripojí. Treba si vyskúšať, či je lepšia kratšia alebo dlhšia odozva. Skúšal som rôzne midikontrolery, ale často zamŕzal. Vždy som chcel mať všetko pod kontrolou, preto som si nosil so sebou veľa mašiniek, mixpult, efektor. Nie vždy sa dalo všetko pozapájať, ako som chcel, jednak to bolo veľmi nemotorné. Teraz som dospel zdá sa k finálnemu riešeniu. Mám jednu konzolu, ktorá má v sebe všetko, počítač (320 GB harddisk, dvojjadrový procak),12 palcovú dotykovú obrazovku, mixpult, efektor, zvukovú kartu, napalovačku, sieť, môžem si internet spustiť. Stačí mi jeden elektrický a jeden digitálny kábel. Zapojený som za tri minúty, odpojený za tri minúty.

Aká konzola?

Je to mašinka od firmy Open-Labs, DBeat.

Prečo ste sa s Rasťom rozišli?

Rasťo už dosť dlho pôsobí vo Švajčiarsku. Dá sa povedať, že nás rozdelili rôzne záujmy, rôzne režimy dňa, produkcia sa nedala skĺbiť. Bolo priam nemožné spolupracovať. Každý sme išli svojou vlastnou cestou, nastalo určité sklamanie, aj produktivita bola nižšia.
Vždy som si robil, čo som chcel a kedy som mal čas. S hudbou som nemal jasné priority. Bola pre mňa záujmom ako modelárstvo, grafika alebo fotenie, ktoré robím dodnes. V roku 2004 som hral prvý krát sám a ešte aj prvý krát z Abletonu na festivale Nočné vlny pri Martine. Niečo nádherné, pekné spomienky mi zostali dodnes.

V rovnakom roku bol aj Paradog...

Možno by som si spomenul aj na nejaké tracky.

Namixoval si sprievodné CD Trip to nowhere.

Áno, boli tam aj moje veci. Pekná kompilácia sa podarila. Naše hranie odštartovalo intro, ktoré som spravil ako modelár, zvuk štartujúceho vrtuľníka. Nech hral pred nami ktokoľvek, my vzlietneme hudbou. Snáď aj niekto iný tam videl spojitosť okrem mňa. Veľmi dobre som sa tam bavil, bolo super.
Budeš mať aj teraz niečo pripravené? Možno zopakujem to isté, skúsim ho pohľadať a dám ho tam.

K tomu Dj-ingu si sa ako dostal?

Tomáš Haverlík

Ako si chrániš sluch?

Na internete som si veľmi dávno našiel hi-fi štuple do uší, ktoré nedeformujú zvuk, len znižujú hlasitosť na veľmi príjemnú úroveň. Keď idem hrať, kvázi si ich prezliekam za in ear slúchadlá Ultimate Ears, ktoré používam ako odposluchy. Sú super, vytvorím si tzv. podvodný svet, počujem hudbu vnútromozgovo. Dlhé roky nepoznám žiadne pišťanie v ušiach. Odporúčam každému.

Vieš dobre anglicky?

Naučil som sa ju z internetu a z komunikácie v messengeri. Nemám problém si dohodnúť hranie. Určite sa nestratím, toho sa nebojím.

Čo považuješ za svoj najväčší úspech?

Odozva ľudí a ich radosť mnou spôsobená. Keď mi človek na Urale povedal, že mám najlepší progressive sound, bola to pre mňa silná „rana“.

Na Urale?

Hral som v Jekaterinburgu, v Ufe, v Čeljabinsku.

Vieš aj po rusky?

Da. Maturoval som z ruštiny. Bola to pasia pre Rusov, keď som začal v rádiu rozprávať po rusky.

Ťahá ťa to na východ?

Nie, jednoducho ja sa nepromujem. Nemám žiadneho manažéra, ani si hrania nehľadám. Pokiaľ si ma niekto nenájde...

Neponúkaš sa?

Ani som sa nikdy neponúkal. Keď niekde hrám, niekto ma musel pozvať a moju tvorbu niekde počuť, poznať ju. Pozvania môžu prichádzať aj na základe mixov, ktoré robím už 6 rok na severoamerickom  rádiu ETN FM, kde mám druhý piatok v mesiaci hodinový set.

Ako si sa tam dostal?

Dostal som pozvanie, aby som bol ich rezidentom.

Čo ťa v živote vytáča?

Ľudská hlúposť, ako každého. Inak som ťažko nasierateľný typ, ale čo ma

Tomáš Haverlík

Nie je to maximalizmom?

Áno, presne to je ono. Dokážem vyťažiť z vecí maximum. Je zbytočné mať tisíc vecí, keď sú jednoúčelové, dokážeš to spraviť inak. Veľa ľudí sa ma pýta na štúdio, myslia si, že ho mám nabúchané. Je však len dlhoročnou genézou ergonómie, vnútorného zariadenia, feng shui. Musím sa v ňom cítiť komfortne a bezpečne, aby som mohol tvoriť. Akákoľvek kreácia začína v správnom priestore, čo je u mňa základ.

Máš tmavú miestnosť?

Áno, tmavú miestnosť, ktorú mám nasvietenú diódami, ktoré sú naprogramované, menia farby rýchlosťou, ktorú si navolím. Terapia farbou funguje. Často krát brzdím ľudí, aby si nekupovali hardvér pre pocit, že niečo majú. Vravím im, že už dávno majú všetko, čo chceli, čo potrebujú. Radšej nech investujú do interiéru, na zvukovú izoláciu alebo akustiku. Súčasné počítače postačujú na akúkoľvek kreatívnu činnosť.

Kde berieš inšpiráciu?

V prvom rade som pozorovateľ. Rád vnímam tvar, farby, zvuky, celé okolie je pre mňa inšpiráciou. Dobré je aj rýchle pozorovanie, keď v krátkom čase vidíš veľa rôzneho, z čoho si vyberieš nejakú emóciu. Teraz som sa vrátil z Lomnického štítu, kde som bol 18 hodín. Úplná meditácia.

Bude dobrý track...

Hej, presne tak. Som pozorovateľ, esteticky naladený. Som veľký pozitivista, mám optimistický životný postoj. Rád sa teším, musím byť v psychickej pohode, s čím nemám problém. Pochmúrnych nálad v mojom živote bolo minimum. V tom mám výhodu, som večne dobre naladený, až chorobne.
Dobrá choroba... Pomáha mi.

Nelezieš na nervy iným?

Určite, hej. Moja dobrá nálada môže niekoho nasrať. :)))

Čo ti momentálne vŕta v hlave, okrem tracku z Lomničáku?