RBMA 2008 Barcelona - máme ďaľšie želiezko v ohni

Martin Vejvoda bude na tohtoročnom ročníku Red Bull Music Academy v Barcelone reprezentovať naše lúky a háje a tak rozšíri už 26-člennú česko-slovenskú RBMA partičku vybraných participantov. Ako už jeho predošlý pseudonym prezrádza, Martin se venuje hlavne tvorbe broken beatových a nu-jazzových trackov, ale nepohrdne ani občasným hraním svojich obľúbených funkových, hip hopových a soulových peciek zo 60tych a 70tych rokov. Podľa svojich vlastných slov sa na RBMA dostal na druhý pokus a okrom iného se teší na inšpirujúcu atmosféru tohto ojedinelého hudebného workshopu.

Čítajte daľej - trochu sme vyzvedali :)

Povedz nám niečo o tvojej ceste k hudbe a produkci...

K hudbe mám vzťah už od malička. Niekedy v puberte som se na nej stal úlne závislým a s pribúdajúcim vekom sa to už len stupňuje. Veľmi ma ovplyvnila sbierka jazzových dosiek po dedovi. Vďaka nej som mal vždy bližšie k elektronickej hudbe, ktorá je s jazzom určitým spôsobom prepojená. V poslednej dobe tiež objavujem soul a funk 70. rokov. Zo všetkých týchto retro štýlov broken beatová scéna čerpá, takže bolo logické, že som sa pri svojom produkovaní vybral práve ju. Je to štýlovo veľmi uvoľnený smer, broken beatoví producenti sa neboja ani hip hopu a rovnejších vecí, čo mi úplne vyhovuje. Elektronickú hudbu robím už pomerne dlho, ale až v posledných dvoch troch rokoch som sa tak trochu našiel.

V súčastnej dobe si meníš producentské meno z Broken Beatnicks na Limyth. Čo ťa k tomuto kroku viedlo?

Dôvod je ten, že moje pôvodne meno je (bolo) tesne spojené s určitým hudobným štýlom. Je veľmi výstižné a vedie k tomu, že si človek urobí názor na moju hudbu ešte skôr, než si ju vypočuje. Iróniou je, že som si toto meno vymyslel eště skôr, než som sa o broken beat začal vôbec zaujímať.

Aký je tvôj doposiaľ najväčší úspech na hudobnom poli?

Určite je to digitálny release remixu skladby „Taking Over“ pre Dr. Rubberfunka na londýnskom labelu GPS Recordings.

Koľkokrát  si sa hlásil na RBMA a ako ti išlo vyplňovanie a odovzdávanie dotazníku?

Hlásil som sa druhý krát, prvý krát to bolo pred dvomi rokmi. Vyplňovanie je vcelku náročné a podobá sa na posedenie u psychológa, ktorý sa až príliš podozrivo zaujímá o hudbu.  Vyplatí sa dať si na ňom záležať, nestačí len preposlať cd so sebelepšími trackmi, alebo mixom a dotazník len tak odbyť. Tentokrát som dotazník vyplňoval asi tri dni a posielal ho na poslednú chvíľu.

O čom, čo si zatiaľ o Akadémii počul, si myslíš, že jednoducho nemôže byť pravda?

Vraj som sa na Akadémiu dostal. To snáď ani nemôže byť pravda :-).

A naopak, na čo sa najviac tešíš?