Západ na festivale Wilsonic

Wilsonic si za svoje heslo vzal prekračovanie žánrových i geografických hraníc a preto umelcom z celého sveta ponúka platformu, kde si je každý s každým rovný. Na jednom pódiu tak môžete vidieť nielen projekty z Kanady či západnej Európy, ale i napríklad zo Slovenska, Čiech či Rumunska.

Domácich a východných umelcov sme predstavili v utorok, dnes ich doplnia projekty a dídžeji z Ameriky a západnej Európy. Tradičná hudobná vyspelosť však vonkoncom neznamená, že ich hudba je lepšia, aktuálnejšia alebo progresívnejšia. Hudba je totiž univerzálny jazyk a tak platí, že je iba jedna. Znamená to jednoduché: buď sa páči, alebo nie.

Veľká Británia je považovaná za hudobnú veľmoc svetového formátu. Koloniálne časy síce skončili už dávno, kultúrna nadvláda tejto bývalej mocnosti však pretrváva dodnes. Na festivale Wilsonic ju príde predviesť Skream, asi najväčší talent súčasného dubstepu, ktorý svojim eponymným debutom definoval zvuk celého tohto žánra. Bonobo je jeho úplný protiklad, svojim akustickým prístupom sa stále viac vzďaľuje elektronike a vytvára aktuálne pesničky s neuveriteľným nábojom. Na festival Wilsonic privezie celú osemčlennú kapelu. Dani Siciliano, múza Matthewa Herberta, už na micro.Wilsonicu síce vystúpila, tento rok sa ale na pódiu predstaví i spolu s maskotmi festivalu Nôze. Beardyman je britský beatbox šampión a jeho šou prekračuje hranice nejakého „ústneho“ prejavu. Neil Landstrumm vydávajúci na Planet Mu síce na scéne pôsobí skoro pätnásť rokov, čakať od neho ale môžeme modernú klubovú urban music. Various Production je nadžánrový dídžejský projekt, ktorý v sebe spája všetky vplyvy súčasnej elektronickej hudby. Clark mal prísť už minulý rok, tento raz by nám svoju neprítomnosť mohol vynahradiť typickým hľadaním zvuku súčasnosti.

Na tohtoročnom festivale Wilsonic bude mať silné zastúpenie aj nemecká scéna. Apparat privezie nielen nový album, ale aj kapelu, s ktorou zahrá svoje typické atmosférické skladby. Christian Prommer a jeho hodiny bicích predstavia džez, ktorý nemá strach z úpravy skladieb od Daft Punk či Kraftwerk. Litwinenko, berlínske hudobné tajomstvo, predstaví hudbu, ktorá by mohla byť technom tretieho tisícročia. Raz Ohara, podobne ako Apparat, je predovšetkým projektom tvoriacim príjemnú, zasnívanú hudbu plnú snových atmosfér a melanchólie.

Z Kanady priletia dídžeji Jeff Milligan a Mike Shanon, ktorí sa návštevníkov festivalu posnažia presvedčiť, že techno ešte stále nie je mŕtve. To projekt Deadbeat je síce rovnako tanečný, bližšie má však k dubovým koreňom pretaveným do rôznorodej hudby.

Aký by to ale bol už Wilsonic, keby na ňom aj tento rok nevystúpili Francúzi z Nôze? Ezechiel a Nicolas sú v súčasnosti kritikmi jednou z najvychvaľovanejších kapiel a na Wislonic chystajú „novú“ dychovú sekciu. Ich krajania dOP predstavia podobnú tancovačku, bude to ale menej pesničkové a viac elektronické. Američan Steven Ellison alias Flying Lotus síce podpísal zmluvu s Warp, jeho abstract hip-hopová hudba ale znie akoby bola kombináciou Ninja Tune a starého Motown. Kelley Polar je zase muzika, ktorá znie ako osemdesiatkové disco, čo po ceste do minulosti adoptovalo čo to z elektroniky.

Dídžejskú exhibíciu predvedie možno najlepší svetový turntablista DJ Kentaro, ktorého gramofónové majstrovstvo je priam neuveriteľný zážitok. Pritom okrem turntablismu sa venuje aj vlastnej produkcii, minulý rok vydal zaujímavý album Enter. Projekt Yukimi Nagano Little Dragon, ktorý založila po minuloročnom odchode z Koop, je zase čosi, pred čím stojí ešte veľká muzikantská budúcnosť. Týmto Švédom ju prorokujú hudobní odborníci. Andrea Sartori je Talian, ktorý futbal, pastu a špagety vymenil za moderný džez v kabáte z elektroniky, namiesto mnohých iných nu jazzových projektov však výraznejšie rešpektuje tradičné džezové postupy. Projekt 2562 zase predvedie, že zaujímavý dubstep vzniká aj v Holandsku a že od techna zase tak ďaleko mať nemusí.